Ako môže návrh zákona o volebnej kampani pomôcť Ficovi v jeho ceste do prezidentského paláca?
Zákaz antikampaní
Fico rozdeľuje spoločnosť podobným štýlom, ako to robil kedysi Mečiar. Opozícia, podobne ako veľká časť verejnosti sa ťažko dohaduje na niečom konštruktívnom, zhodne sa jedine na tom, že odmietajú politiku Smeru. Smer určite nepotešili kampane .týždňa alebo karikaturistu SME Shootyho v roku 2010, ktorých cieľom bolo zaútočiť na vtedajšiu vládu Smeru, SNS a HZDS. Nič podobného by sa podľa nového zákona nemohlo udiať, kampane sa zakážu robiť komukoľvek inému než politickým stránam či kandidátom.
Kaliňák sa snaží vytlačiť občiansku spoločnosť mimo voľby. Jeho obhajoba tohto kroku je absurdná: „Ak sa chce niekto zapojiť, nech pošle peniaze politickej strane alebo kandidátovi”. Tejto krajine majú vládnuť politici a nie občania.
Zavedenie stropu 500 000 eur na prezidentskú kampaň
Po prvé, toto silne diskriminuje nezávislých alebo málo známych kandidátov. Z pozície premiéra sa dá skvele robiť kampaň. Každú chvíľu sa dá vymyslieť nejaká promo akcia. Oproti tomu nezávislí, alebo menej známi kandidáti nemajú toľko možností, ako sa dostať na oči verejnosti. Musia si to proste zaplatiť. Každý predvolebný míting, každý billboard niečo stojí.Kto si to nemôže dovoliť, má obrovskú nevýhodu.
Po druhé, Smer vie ako “schovať” reálne náklady na kampaň. Napríklad v roku 2002 Smer oficiálne odhadol, že na kampaň použili 22.1 milióna korún, kým Aliancia Fair-play odhadla, že táto kampaň mohla stáť 80 až 120 miliónov korún. Podľa bývalého člena Smeru Bohumila Hanzela stála kampaň dokonca až 284 miliónov. Fedor Flašík, vtedajší šéf kampane Smeru, spomínal sumu 100 až 150 miliónov korún. Smer zavádza maximálnu výšku kampane, ale len pre poctivých hlupákov alebo neskúsených, ktorí to nevedia schovať. Ďalšia výhoda pre Fica.
Úplne najvtipnejšie na celom bode je, že limity má strážiť Ministerstvo financií. Fico má poistku, že jeho kontrolovať nebudú (snáď nepôjdu proti svojmu šéfovi), ale teoreticky by mohli robiť problémy iným kandidátom.
Volebné moratórium
Navrhovaná novela chce presadiť aj zákaz zverejňovania volebných prieskumov až 21 dní pred dňom volieb, pričom momentálne platí moratórium len na deň volieb. Cieľom je vraj chrániť voličov pred manipulatívnym zasahovaním prieskumov. A je to jasné. Nezávislé informácie pre občana sú zlé. Bude lepšie, ked monopol na informácie budú mať samotní politici.
Pre vládnych politikov je ešte priaznivejší návrh na zavedenie 48-hodinového moratória pre volebnú kampaň. Oficiálne sa teda nemôže robiť kampaň, ale ešte sa isto stihne otvoriť nový štadión, ihrisko alebo úsek diaľnice. Ale pozor, to nie z pozície kandidáta, ale len z pozície premiéra. Ostatní maju smolu.
Tento zákon poukazuje aj na mentálnu výbavu členov Smeru: radi ľudom zakazujú a prikazujú. Musíme sa hlásiť, ak odchádzame na 90 dní zo svojho bydliska, vláda si chce znárodňovať s minimálnou kontrolou a podobne. Smer nepotrebuje, aby občania Slovenska boli zodpovední sami za seba alebo nedajbože robili niečo, čo sa Smeru nebude páčiť. Smerovláda vie všetko najlepšie a aj to presadí. Ostatné sa zakáže.
Pri vláde Smeru sme si už zvykli na to, že zákony sa nepíšu s dohodobou víziou. Su vždy napísané (novelizované) len pre jeden konkrétny účel. Ak sa situácia zmení, nie je problém nakázať armáde Kolesíkov zahlasovať za ďalšiu novelizáciu. Právny poriadok a stabilita nie sú dôležité. Dôležité je udržať si moc za každých okolností. Prezident nezávislý na Smere by bol nebezpečný.
